Žena a jej prežívanie či oblasti, v ktorých zažíva výzvy – to všetko sú dnes veľmi diskutované témy. Vysokoškolská pedagogička a zároveň psychologička Janka Bieščad prináša svoj odborný pohľad, podčiarknutý svojou vlastnou ženskou skúsenosťou.
Seriál Dve pri stole bude prinášať inšpirujúce rozhovory ženy so ženou o veciach, ktoré sú ženám blízke a zároveň ich možno vždy nanovo objaviť.
V rozhovore so psychologičkou Jankou Bieščad sa dozviete:
– čo je príčinou, že sa spoločnosť stále viac otvára ženakým témam?
– čo na sebe respondentka ako žena miluje a čo vníma ako svoju slabosť?
– ako sa môže žena starať o svoje mentálne zdravie?
V spoločnosti prežívame veľmi intenzívny boom prebúdzania sa ženskej identity a vnímania vlastnej hodnoty.
Boom záujmu o tému ženskej hodnoty a sebahodnoty je vrcholom dlhšie trvajúceho celospoločenského procesu. Na počiatku 20. storočia ženy v jednotlivých krajinách postupne získavali volebné právo. Nasledovalo kontinuálne úsilie o zrovnoprávnenie žien v oblasti vzdelania a pracovných príležitostí. V 60. – 80. rokoch 20. storočia sa pozornosť obrátila na ženskú sexualitu, ale aj rolu manželky a matky, ktorá už nemala byť jedinou súčasťou ženskej identity. Dnes už sa viac hovorí o ženskej identite, sebaprijatí a sebaúcte.
Dali by sa tieto snahy označiť ako feminizmus?
Feminizmus má v tradičnom prostredí prevažne negatívne konotácie, čo určite súvisí s hodnotovo kontroverznými témami, ako je napríklad „právo rozhodovať o vlastnom tele“, ktoré priniesol. V súčasnosti je však téma ženstva na stole aj v kresťanskom a konzervatívnom prostredí. Rozšírenie príležitostí na aktívnu participáciu žien na dianí v cirkvi možno považovať za súčasť synodálneho procesu, ale aj celkového vývinu spoločnosti.
Ako tento proces vnímate vy, ako žena a psychologička zároveň?
Záujem o ženské témy vnímam a priori pozitívne, avšak súčasne pociťujem i potrebu, aby boli otvárané múdro a citlivo, a nie v podobe lacného influencingu. Nestačí písať slogany či nahrávať videá s komplimentami a motivačnými výzvami. Na prvom mieste musí byť úcta a rešpekt voči ľudskej bytosti ako takej. V tejto optike je, samozrejme, aj nenarodené dieťa ľudskou bytosťou. Nesmie chýbať ani zdravá vyváženosť medzi vlastnou slobodou a slobodou druhých, sebapresadením a obetou, láskou k sebe a k blížnym. Ako psychologička považujem za nesmierne dôležite, aby sme boli vnímaví voči utrpeniu a ranám žien, pravdivo ich pomenúvali a ponúkali blízkosť a pomocnú ruku. K tomu je potrebná určitá bázeň pred tajomstvom, ktorým je žena.
Existuje podľa vás nejaká všeobecná, všetkými ženami zdieľaná ženská vlastnosť?
Som presvedčená, že ak by sme poctivo hľadali jedinú vlastnosť, ktorú zdieľajú všetky ženy, prídeme k tomu, že ak nejaká existuje, je to rozhodne jedinečnosť každej z nich. Ak by sme chceli vymenovať rýdzo ženské vlastnosti, ľahko skĺzneme k stereotypom.
To isté pravdepodobne platí i o mužoch.
V ženskom a mužskom prežívaní existujú rozdiely, pričom viaceré z nich majú aj preukázané neurobiologické koreláty. Ide hlavne o štrukturálne a funkčné odlišnosti v nervovom systému, ale aj dobre známy odlišný vplyv hormónov na prežívanie a správanie. Viaceré odlišnosti majú svoj preukázateľný evolučný pôvod – ženský organizmus bol viac disponovaný na materstvo a vytváranie medziľudských vzťahov, mužský väčšmi na lov a obranu. Samozrejme, dnes sú životné okolnosti diametrálne odlišné, niektoré evolučné telesné reakcie však môžu pretrvávať. Ide hlavne o rozdielne prežívanie emócií, stresové reakcie, mieru agresivity, ale aj zraniteľnosti voči niektorým psychickým poruchám.
Ako prijať svoju jedinečnosť?
Myslím, že každá žena je povolaná svoju jedinečnosť poznať a objať. Len to, čo poznám, môže byť milované a len to, čo prijmem, môžem meniť a pretvárať. Možno aj vďaka komunikácii a zdieľaniu s inými jedinečnými ženami.
Čo na sebe ako na žene milujete? Je niečo, čo naopak vnímate ako svoju vyslovene ženskú slabosť?
Odpoveď na obe otázky by vlastne mohla byť úplne totožná. Ide najmä o citlivosť a niekedy až príliš živé emocionálne prežívanie. Som presvedčená, že aj vďaka tomu dokážem vykonávať svoju profesiu psychológa, byť vnímavá na utrpenie druhých a dotýkať sa rán. Na druhej strane práve táto vlastnosť vedie k tomu, že emocionálnej záťaže môže byť príliš. Dôsledky pocíti telo, duša a neraz i najbližší – najmä manžel. Práve táto vlastnosť ma učí rešpektu k vlastným hraniciam a slabosti.
Ak by som mala odpovedať „povrchnejšie“, ako žena od malička milujem možnosť obliekať sa „žensky“ a zápasím s extrémne obmedzeným orientačným zmyslom. Som veľmi vďačná za to, že som sa stala aktívnou šoférkou v GPS dobe (smiech).
Je vo vašom živote žena, ktorá vám je vzorom? Ak áno, čím vás inšpirovala alebo stále inšpiruje?
Je to rozhodne moja maminka. Keď som bola malá, bola som presvedčená, že je najlepším človekom na svete a nemá snáď žiadnu chybu. Čím som staršia, tým viac si uvedomujem, ako veľmi ma ovplyvnil príklad jej života, obetavá láska, postoje a názory, ale aj živá a pevná viera, ktorú objavovala sama, keďže v nej nebola vychovávaná.
Osobitne obdivujem jej životný príbeh. V živote prekonala mnoho prekážok. Chcela byť učiteľkou, ale keďže to vtedajší režim nedovolil, prepracovala sa na programátorku a neskôr po založení cirkevnej školy sa k učiteľstvu dostala. Na dôchodok odišla až pred sedemdesiatkou, mladosť ducha jej zostala. Ako bývalá učiteľka informatiky znalosťami a aktívnym využívaním IT technológií – vrátane umelej inteligencie – prevyšuje rovesníčky.
Je mi tiež vzorom nekonečne obetavej manželky a v posledných rokoch i živým príkladom toho, ako možno spolu starnúť v manželstve, ktoré je pevnejšie ako kedykoľvek predtým. Fascinuje ma jej blízkosť a ochota pomôcť druhým v akúkoľvek dennú a nočnú hodinu. Napriek náročným situáciám, ktoré život priniesol a prináša, nikdy nestráca nádej, že bude dobre, a vyžaruje neuveriteľný pokoj. Som presvedčená, že moje „ja“ je z veľkej časti výsledkom jej výchovy a príkladu života, a súčasne vnímam, že sa musím od nej ešte mnohému učiť.
Psychologickú pomoc dnes vyhľadáva množstvo žien rôzneho veku.
Všetci vieme, že ženy v histórii – a to i nedávnej – mnohokrát trpeli. Ako psychologička to aj v súčasnosti bytostne vnímam, keď sa dotýkam utrpenia žien, ktoré boli obeťami týrania či sexuálneho zneužívania. Vnímam i bolesť tých, ktoré trpia preto, že nespĺňajú kritéria, ktoré vytvára sociálne prostredie – napríklad nie sú manželkami či matkami v žiadúcom čase, prípadne sa ich manželstvo rozpadlo a život sa až príliš odklonil od očakávaného ideálu.
Je podľa vás rozdiel v práci ženy – psychologičky a muža – psychológa? Môžu dôjsť k rozdielnym postupom a záverom na základe svojej identity či je to podmienené niečím iným, napríklad skúsenosťou či mierou empatie?
Pre prácu psychológa je najdôležitejšia zrelá osobnosť a profesionálna výbava, čiže vzdelanie, terapeutický výcvik, supervízia. Výskumy ukazujú, že pohlavie nezohráva pri hodnotení efektivity terapeutického procesu takmer žiadnu rolu. Niektoré štúdie naznačujú väčšiu mieru emocionálneho angažovania u žien – terapeutiek a väčšiu mieru štruktúry a hraníc u mužov.
Ovplyvňuje otvorenosť klienta to, či komunikuje s mužom – terapeutom alebo ženou – terapeutkou?
Je pravdou, že pohlavie terapeuta môže u klienta stimulovať iné prenosové mechanizmy a aktivovať určité zranenie, spojené s konkrétnou vzťahovou osobou. Muž terapeut môže byť vnímaný ako otcovská, žena ako materská postava, ktoré môžu klientovi ponúknuť korektívnu skúsenosť, keď konajú odlišným spôsobom ako primárne vzťahové osoby. Pozitívny efekt na kvalitu terapeutického procesu má najmä skutočnosť, ak boli naplnené klientove očakávania na pohlavie terapeuta – napríklad ak si vyslovene prial muža alebo ženu. Stretávam sa s tým, že klienti so skúsenosťou sexuálneho zneužívania často preferujú psychológa ženského pohlavia – a to v prípade mužov i žien, nie je to však pravidlo. Je dôležité, aby sa v terapeutickom procese prenosové mechanizmy, ako aj faktory, ktoré môžu otvárať staré rany, pomenúvali a reflektovali.
Niektoré výskumy ukazujú, že ženské klientky častejšie preferujú terapeutky, prípadne sú bez preferencií. Muži zväčša preferencie na pohlavie terapeuta nemajú, v niektorých prípadoch však skôr preferujú ženu. Ide však o selektívne zistenia a do úvahy tiež treba vziať výraznú prevahu žien v tejto profesii. Tým, ktorí hľadajú pomoc odborníka na duševné zdravie, odporúčam, aby hlavnými kritériami bola skúsenosť a odbornosť. Pohlavie či vierovyznanie prichádzajú na rad až potom.
Ako sa môže žena starať o svoje mentálne zdravie?
Žena by sa nemala báť objať svoju vlastnú krehkosť a postarať sa o seba. Nemusí sa meniť na povel po vypočutí motivačnej prednášky, ani byť silná, ako iné ženy, ktoré pozoruje vo svojom okolí alebo na internete. Reflexia vlastnej slabosti je výzvou zastaviť sa, otvorene priznať, že už nevládzem a v prípade potreby požiadať o pomoc, hoci aj tú odbornú. A možno stačí len preriediť sledovaný obsah na sociálnych sieťach a viac načúvať zdieľaným bolestiam a problémom iných reálnych žien.
Môže nám v tom pomôcť i partner?
Dôležitou úlohou partnera v tomto procese je ponúknuť žene bezpečný priestor, kde môže byť krehká a zraniteľná. Taký, kde sa nemusí snažiť o výkon, a napriek tomu môže zažívať bezpodmienečné prijatie.
…
Do textu, ktorý ste dočítali, sme investovali svoj čas, energiu a námahu. Chceme prinášať originálne, láskavé a jedinečné texty a chceme to robiť dlhodobo. To sa nám podarí len vďaka ľuďom, ktorí sa rozhodnú nás podporiť, aj drobnou sumou mesačne. Takto bude môcť náš obsah byť dostupný všetkým a zadarmo. Pridajte sa k našej snahe tu.
