Nezvládol celibát, napadne nám ako prvé, keď kňaz odíde. Skúsenosti však ukazujú, že príčiny sú oveľa zložitejšie – a často oveľa menej pomenované. Možno sa totiž pozeráme na nesprávny problém.
Mala som len 15 rokov a bol to prvý kňaz, s ktorým som si „potykala“ a bola som uňho na spoveď. Prvýkrát som dostala za pokánie pomodliť sa niečo iné ako Otče náš, Zdravas, Sláva Otcu. A prvýkrát som sa v praxi stretla s tým, že tento kňaz – volajme ho Marek – po roku zmizol zo života farnosti.
Bez vysvetlenia. Spočiatku sa len pošuškávalo, že odišiel na dlhšie duchovné cvičenia do zahraničia. Nikto ho viac nespomínal, ani neprebehla žiadna rozlúčka. A potom sa opäť začalo šuškať, že odišiel z kňazskej služby. Na správy neodpovedal, nikto sa k tomu nevyjadril. Až po rokoch som sa dozvedela, že je ženatý a žije niekde inde.
Zostal po ňom zvláštny pocit prázdna. A otázky.
Obzvlášť si pamätám slová jedného rehoľníka: „Kto už položil ruku na pluh, nemá sa obzerať späť.“ Paradoxne, aj on po rokoch zmizol bez rozlúčky. Neodpovedal mi na správy, nedalo sa s ním spojiť. A potom prišla správa: je v tom žena. Bude otcom.
Nikto o tom nechcel hovoriť. Všetkých to veľmi bolelo.
Po tejto skúsenosti som sa jedného kňaza pýtala: „Ako mám teraz niekomu dôverovať?“ Odpovedal mi: „Nesúď ho príliš prísne. Aj on je len človek. Čo ty vieš – možno bude v nebi skôr ako ty.“
Možno mal pravdu. Ale otázky zostali.
Ak nechceme zostať len pri emóciách, musíme sa pozrieť na širší kontext. Za posledné desaťročia sa výrazne zmenil rodinný aj spoločenský obraz. Stúpa vek prvorodičiek, klesá počet detí v rodinách, rastie podiel detí narodených mimo manželstva a skúsenosť stability a záväzku je slabšia než kedysi (rozvodovosť sa dnes na Slovensku hýbe na okolo 30%).
To sa pravdepodobne premieta aj do povolaní.
Stúpa vek mladých mužov vstupujúcich do seminára, no so sebou si často nesú nezahojené veci, neistotu vo vzťahoch, slabšie zvládanie emócií či problémy s hranicami a záväzkami. K tomu sa pridáva náročnosť samotnej kňazskej služby – samota alebo nezdravé vzťahy v komunite či spoločenstve, očakávania veriacich, tlak na výkon a pomyslenú dokonalosť.
Nie každý to unesie.
Ako najjednoduchšia odpoveď sa tu natíska – problém je celibát. Keby sa kňazi mohli ženiť, odchodov by bolo menej.
Lenže je to naozaj tak?
Kňaz neprestáva byť človekom, sexuálnou bytosťou, ktorá túži lásku prijímať, no zároveň ju darovať. Má svoje city, túžby, potrebu lásky. Otázka teda znie, do akej miery dokáže svoju sexualitu plnohodnotne integrovať.
Podobne je to aj v manželstve. Aj tam existuje vernosť, obmedzenia, obdobia zdržanlivosti. Ani tam nie je všetko „naplnené“ okamžite a dokonale. Situácie sexuálnej zdržanlivosti (plodné obdobie v čase vyhýbania sa počatiu, choroba, obdobie rizikového tehotenstva či obdobie po pôrode) trvajú dni či týždne, no v extrémnych prípadoch (napríklad vážna choroba) môže ísť aj o roky. Ani to však nedáva manželom právo hľadať si iného sexuálneho partnera, práve naopak. Je to príležitosť na obetu a premenu.
Možno teda nejde o to, že celibát je neľudský. Možno ide o to, že je náročný – a bez zrelosti a dostatočne pochopenej a integrovanej sexuality neudržateľný.
Potvrdzujú to aj samotní kňazi. Niektorí, ktorí odišli kvôli vzťahu, dnes hovoria, že by to už neurobili. Že to, čo nasledovalo, bolo ešte ťažšie.
René odišiel zo svojej služby už dávno. No keď za ním prichádzajú iní kňazi a povedia mu, že chcú odísť, reaguje stále rovnako: „Keď nechceš prechádzať tým, čím som si prešiel ja – mať nočné mory a utrpenie, ktoré sa nedá ani opísať – nerob to.“
Poďme sa ale pozrieť na chronologický vývoj celibátu. S ideou panenstva pre Božie kráľovstvo neprichádza nik iný ako sám Ježiš Kristus, keď v Matúšovom evanjeliu čítame: „Lebo sú ľudia neschopní manželstva, pretože sa takí narodili zo života matky, iných takými urobili ľudia a iní sa takými urobili sami pre nebeské kráľovstvo. Kto to môže pochopiť, nech pochopí.“ (Mt 19,12)
Na túto ideu odkazuje aj neskôr svätý Pavol v Prvom liste Korinťanom: „Chcem, aby ste vy boli bez starostí. Kto je bez ženy, stará sa o Pánove veci, ako sa páčiť Pánovi. (1 Kor 7, 32-34)
Paradoxom však zostáva, že Ježiš si medzi apoštolov vyvolil aj ženatých mužov (o Petrovi s istotou vieme, že bol ženatý, keďže v evanjeliu sa spomína jeho svokra) a svätý Pavol v Prvom liste Timotejovi píše: „Ale biskup musí byť bez úhony, muž jednej ženy, triezvy, …“(1 Tim 3,2-5)
V prvom rade si musíme uvedomiť, že celibát je disciplína, nie dogma. Znamená to, že nejde o nemenné učenie, ale o cirkevný zákon, z ktorého môže byť v špeciálnom prípade udelená výnimka, alebo ktorý môže byť v budúcnosti zmenený.
Ideál panenstva (a teda aj celibátu) sa dostával do popredia najmä v asketických hnutiach v 3.-4. storočí , no skutočný zlom však priniesol Druhý lateránsky koncil v roku 1139.
Ten definitívne ustanovil celibát ako povinný pre latinských kňazov a vyhlásil manželstvá s kňazmi za neplatné. Toto opatrenie malo obmedziť simóniu (kupovanie si titulov a svätení), dedenie cirkevných majetkov a zabrániť morálnemu úpadku kléru.
Benefitmi bolo úplné zasvätenie sa Bohu s nerozdeleným srdcom, väčšia flexibilita kňazov v pastorácii a zároveň išlo o symbolický predobraz „budúceho sveta“, kde sa ľudia neženia, ani nevydávajú.
Dodnes však existujú výnimky, napríklad ženatí konvertovaní kňazi z anglikánskej cirkvi alebo východné cirkvi, kde sa môže stať kňazom aj ženatý muž.
Napätie okolo dodržiavania celibátu tu bolo vždy. V dnešnej dobe sa však k bežným „pokušeniam“ pridávajú nové média – sociálne siete a komunikácia v online svete.
Na dosah jedného kliku nájdete všetko – naoko nevinnú komunikáciu so ženami v chate aj pornografické stránky. Na druhej strane sa ponúka diskrétnosť, veď sa tom nikto nemusí dozvedieť.
Samotný kňaz však nesie so sebou určitý status, má predsa nejaký morálny kredit a zodpovednosť. Mal by dobre zvážiť, ako bude v online svete pôsobiť. Tak, aby nikoho nepohoršil a zároveň aby sám neprišiel do pokušenia.
A možno aby mu nestúpla sláva do hlavy.
Alberto Ravagnani (32), taliansky ex-kňaz a populárny influencer, oznámil začiatkom roka 2026, že odchádza z kňazskej služby. Ako jeden z hlavných dôvodov uviedol nemožnosť žiť aktívne svoju sexualitu, alebo, laicky povedané, mal problém dodržať celibát. Aj keď verejne deklaruje, že je single a nemá žiadny vzťah, netajil sa dlhodobými problémami s masturbáciou.
Rozhodnutie odísť neprišlo zo dňa na deň, riešil to takmer dva roky.
„Ráno som sa zobudil a povedal som si: F…, omša! Mal som ísť slúžiť, ale sám som neveril slovám, ktoré som hovoril. Nedávali mi zmysel,“ povedal vo videu, v ktorom oznámil svoje rozhodnutie. „Mal som radiť mladým aj v otázkach čistoty, no sám som to nedokázal aplikovať na seba. Mal som pocit, že nežijem pravdu.“
Celibát považuje za prekážku osobného hlbšieho prežívania svojej ľudskosti. „Akoby moje city, moja sexualita neboli hodné toho, aby som ich niekomu daroval,“ hovorí.
Zaujímavosťou je už samotný proces. Väčšina kňazov totiž odchádza zo svojej služby takpovediac „potichu“, o ich odchode vedia iba najbližší a vzniká tak priestor na klebety.
Pri príprave na tento článok som oslovila viacerých ex-kňazov s prosbou o vyplnenie osobného dotazníka. Odpovedali dvaja a – na moje vlastné prekvapenie – bol jeden rímskokatolícky a jeden gréckokatolícky.
Peter bol kňazom 14 rokov. Na túto cestu sa vydal hneď po strednej škole a jeho príprava trvala približne deväť rokov. Spätne ju hodnotí pozitívne – oceňuje najmä spoločenstvo, štúdium aj osobný záujem formátorov. Svoje povolanie rozlišoval od začiatku spolu s duchovným sprievodcom. Aj keď počas formácie prechádzal krízami, podarilo sa mu ich prekonať. Dnes hovorí, že keby mohol niečo zmeniť, viac by pracoval na sebe – na vlastnej angažovanosti a vnútornom raste.
Keď sa ho pýtam na dôvod odchodu, odpovedá bez váhania:
„Dôvodom bola láska, ktorá sa postupne presunula na jednu konkrétnu ženu.“
Nezažil odmietnutie ani odsúdenie. Práve naopak – jeho predstavený k nemu pristúpil s empatiou a pomohol mu aj s praktickými krokmi. Zaujímavé však je, že ani po svojej skúsenosti nevidí riešenie v zrušení celibátu. Nemyslí si, že by to automaticky znížilo počet odchodov alebo prinieslo viac povolaní.
Dnes žije v partnerskom vzťahu a spolu vychovávajú dieťa. Stále čaká na odpoveď z Ríma, aby mohol uzavrieť sviatostné manželstvo. Ak by mal poradiť mladému mužovi uvažujúcemu o kňazstve, jeho slová sú jednoduché a priame:
„Choď do toho naplno, s celým srdcom a láskou, ktorú máš od Pána.“
To, že odchody z kňazskej služby sa týkajú aj ženatých kňazov, môže byť pre niekoho prekvapením. No realita je zložitejšia.
Juraj bol gréckokatolíckym kňazom 23 rokov. „Odišiel som kvôli zlému výberu manželky. Následne sme dostali aj manželskú nulitu,“ hovorí otvorene.
Hoci si váži možnosť slúžiť ako ženatý kňaz, práve manželstvo sa v jeho prípade stalo bodom zlomu. „Manželka musí byť pre kňaza oporou, nie krížom,“ dodáva.
Do seminára vstupoval ako osemnásťročný, bez hlbšieho rozlišovania, skôr s podporou rodiny a okolia. Spätne priznáva, že mu počas formácie chýbalo duchovné vedenie aj stabilný spovedník. To, čo však hodnotí pozitívne, je silné spoločenstvo.
Keď oznámil svoj odchod, jeho predstavený aj blízki boli šokovaní. „Bolo to pre všetkých prekvapenie,“ spomína. Dnes žije v rodine a uzavrel sviatostné manželstvo.
„Hoci som bol ženatý aj predtým, až teraz žijem v šťastnom vzťahu.“ Jeho odkaz tým, ktorí uvažujú o kňazstve, je priamy:
„Kňazská služba je veľká obeta. Ak toho nie si schopný, nechoď do toho.“
Dva príbehy. Dva odlišné modely. Rovnaký výsledok. Ani celibát nie je zárukou vernosti. Ani manželstvo nie je zárukou stability.
Odchody kňazov nemajú jednu jasnú príčinu. Niekedy za nimi stojí láska k žene, inokedy vyhorenie, nedostatočná príprava, nesprávna motivácia, nezrelosť alebo pýcha.
Možno skutočná otázka neznie, prečo kňazi odchádzajú, ale čo im chýba, aby mohli zostať.
A kým si na ňu (my sami i Cirkev) úprimne neodpovieme, budú pribúdať ďalšie tiché odchody bez rozlúčky.
…
Do textu, ktorý ste dočítali, sme investovali svoj čas, energiu a námahu. Chceme prinášať originálne, láskavé a jedinečné texty a chceme to robiť dlhodobo. To sa nám podarí len vďaka ľuďom, ktorí sa rozhodnú nás podporiť, aj drobnou sumou mesačne. Takto bude môcť náš obsah byť dostupný všetkým a zadarmo. Pridajte sa k našej snahe tu.
—
Ak by ste o téme chceli vedieť viac, odporúčame tieto zdroje:
Citová zrelosť a fenomén zaľúbenosti v živote kňazov (diplomová práca):
